"Vojnové hroby patria pod Ministerstvo vnútra SR z historického
hľadiska, pretože budovanie vojnových pohrebísk počas prvej svetovej
vojny mali na starosti žandárske stanice ako útvary polície. Neskôr
prešla táto kompetencia na povereníctva štátu, pričom obce ich majú v
správe od začiatku 90. rokov," vysvetlil tlačový odbor MV.
Vojnovým hrobom je "miesto, kde sú uložené ľudské ostatky vojnovej
obete, ako aj náhrobok, pamätník, iný pietny symbol alebo pamätné
miesto, ktoré pripomínajú vojnovú udalosť", ako definuje zákon. Za
slovenský vojnový hrob sa považujú nielen tie hroby, ktoré sú na území
SR, ale aj hroby občanov mimo krajiny, ktorí mali v čase vojnového
konfliktu trvalý pobyt na dnešnom území Slovenska.
Obce musia podľa zákona okrem starostlivosti o vojnové hroby zabezpečiť
napríklad, aby v blízkosti nebolo vojnového hrobu nebolo umiestnené nič,
čo by mohlo ohroziť úctu k danému miestu. Medzi ich povinnosti patrí
tiež zriadiť hrob vojnovej obete prevezenej zo zahraničia, ak sa
narodila v tejto obci. Informujú tiež MV SR o počte a stave hrobov.
Obce dostávajú od štátu príspevok na starostlivosť, ktorý ročne
predstavuje päťnásobok minimálnej hodinovej mzdy na jeden hrob. O
príspevok môžu požiadať aj občianske združenia.